Technika SOUTACHE (šujtáš) vznikla v 15. storočí vo Francúzsku. Pomenovanie soutache pochádza zo slova vrkoč. Popularita šujtáše rástla najmä v 18. a 19. storočí. Ďalšie oživenie prišlo spolu s technikou macramé v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.
Šujtášky sú ploché dekoratívne nite, ktoré sa pôvodne používali ako ozdobný prámik (prymka) na zdobenie vojenských uniforiem, kostýmov, klobúkov či krojov. Pôvod slova „šujtáš“ má korene v Maďarsku. Šujtáš sa tiež nazýva aj galón z francúzskeho slova galloner, čo znamená „ozdobiť čipkou“. Na výrobu šujtašiek sa v minulosti používala vlna a hodváb avšak momentálne sa používajú aj syntetické vlákna.
Dnes sa používajú šujtašky predovšetkým na výrobu šperkov najmä v kombinácií s rôznymi korálkami, kabošonmi, kryštálmi, perlami a inými doplnkami. Pri výrobe šperkov touto technikou je veľmi dôležité jednotlivé šujtašky zošívať cez stred šnúrok aby sme zabezpečili lepšie uchytenie použitých doplnkov.
Pri práci zo šujtaškami sa snažíme o vrstvenie aby sme dosiahli napríklad kontrasty medzi použitými odtieňmi alebo tieňovanie v „ombré“ štýle. Síce to znie jednoducho, v praxi je to presne naopak. Zhotovenie každého kúsku si vyžaduje veľa hodín trpezlivosti, pretože aj jeden zlý steh nám môže spôsobiť znehodnotenie celého šperku.
História šujtáše je síce veľmi bohatá, ale vďaka tejto výnimočnej technike máme možnosť dotvárať naše outfity tými najkrajšími a najpohodlnejšími šperkami.